Základná frekvencia, tiež známa ako „základná“ alebo „prvá harmonická“, je pre hudbu tým, čím je prvá stolička pre symfonický orchester.
Je to najnižšia frekvencia v harmonickom rade a východiskový bod pre zvyšok tónov, ktoré tvoria skladbu.
V tomto článku sa pozrieme na to, čo je základná frekvencia, jej význam v hudbe a ako ju využiť vo vlastných skladbách.
Definícia základnej frekvencie
Základná frekvencia alebo prvá harmonická komplexnej zvukovej vlny je jednoducho frekvencia, ktorá vytvára vibráciu zvuku s najnižšou amplitúdou. Často sa označuje ako „tónový stred“ zvuku, pretože každá nota v harmonickej sérii z nej odvodzuje svoj výškový odkaz.
Základná frekvencia noty je určená dvoma faktormi – jej dĺžkou a jej napätím. Čím dlhšia a napnutejšia je struna, tým vyššia je základná frekvencia. Nástroje ako klavíry a gitary – ktoré sa skladajú zo strún, ktoré vibrujú brnknutím – využívajú tento princíp na vytvorenie rozsahu výšok.
Technicky povedané, základná frekvencia sa vzťahuje na jednotlivé sínusové častice v rámci zloženého tvaru vlny – a tie isté sínusové častice sú zodpovedné za prenášanie nášho hudobného signálu a frekvencií, s ktorými identifikujeme tonalitu. To znamená, že pochopenie toho, ako používať túto najjednoduchšiu formu tonality v hudbe, nám môže pomôcť vytvoriť efektívne melódie, harmónie a rytmy, ktoré budú melodicky účinné podľa nášho vkusu.
Ako sa v hudbe používa základná frekvencia
Základná frekvencia, známa aj ako základná výška alebo prvá harmonická, sa používa na vytváranie melódií a efektov v mnohých hudobných žánroch. Je to dôležitý koncept, ktorému treba porozumieť, aby sa dosiahla lepšia kvalita zvuku pri akomkoľvek type produkcie a hry na nástroj.
V kontexte hudby je základná frekvencia nízky tón, ktorý vzniká pri interakcii zvukovej vlny s okolím. Frekvencia tohto tónu je určená jeho vlnovou dĺžkou; to zase závisí od frekvencie vibrácií alebo rýchlosti objektu, ktorý ich vytvára – okrem iných zdrojov struna nástroja, hlasivky alebo tvar vlny syntetizátora. V dôsledku toho je možné zafarbenie a ďalšie aspekty spojené so zvukmi modifikovať zmenou jedného špecifického parametra – ich základnej frekvencie.
Z hudobného hľadiska tento parameter vo veľkej miere ovplyvňuje to, ako vnímame dva tóny, ktoré hrajú naraz: či sú harmonické (v ktorých sa vyskytujú plytké údery) alebo disonantné (ak sú prítomné zreteľné údery). Ďalší vplyvný aspekt by sa týkal toho, ako interpretujeme kadenciu a akordy: určité zhody medzi výškami môžu spôsobiť určité efekty v závislosti od ich príslušných základov; ako také komponenty môžu spolupracovať a vytvárať očakávané, ale zaujímavé výsledky, ktoré tvoria zložitejšie štruktúry, ako sú melódie a harmónie vo všeobecnosti.
Napokon, pre moderné produkčné štýly je to veľmi dôležité – pridanie kontroly nad základnými frekvenciami nám umožňuje efektívne využívať efekty, ako je fázovanie a zbor, ktoré do veľkej miery závisia od presnej kontroly výšky nad jednotlivými skladbami pretkanými do väčších zvukových plôch. Vďaka tonálnej stabilite naprieč všetkými zdrojmi zvuku v rovnakom priestore je možné vytvoriť zaujímavé nové zafarbenia pri zachovaní melodických línií pozadia, ktoré pretrvávajú počas mixu alebo aranžmánu.
Fyzika zvuku
Pred ponorením sa do základov frekvencie v hudbe je dôležité pochopiť fyziku zvuku. Zvuk je druh energie, ktorý vzniká vibrovaním predmetov. Keď niečo vibruje, vytvára vzduchové častice, ktoré narážajú do ďalšej sady vzduchových častíc a pohybujú sa vo vlnovom vzore, až kým nedosiahnu ucho. Tento typ pohybu je známy ako „zvuková vlna“. Táto oscilujúca zvuková vlna nesie rôzne fyzikálne vlastnosti, ako napríklad frekvenciu.
Ako vznikajú zvukové vlny
Aby sme mohli počuť zvuk, vibrujúci predmet musí vytvárať vibrácie vo vzduchu. Deje sa to vlnovým pohybom kompresií a zriedení, ktorý sa pohybuje od zdroja cez okolitý vzduch. Vlnový pohyb má frekvenciu a vlnovú dĺžku. Ako postupuje vzduchom, rozdeľuje sa na jednotlivé tvary vĺn, ktoré sa skladajú z viacerých frekvencií na mnohých rôznych úrovniach amplitúdy. Vibrácie vstupujú do nášho ucha a spôsobujú, že náš bubienok vibruje na určitých frekvenciách, čo nám umožňuje interpretovať ich ako zvuk.
Najnižšia frekvencia zvukovej vlny je známa ako jej základná frekvencia alebo základný tón. To je zvyčajne to, čo by sme vnímali ako „notu“ spojenú s nástrojom alebo hlasom. Keď struna nástroja vibruje po celej svojej dĺžke, vytvára sa iba jedna frekvencia: jej základný tón. Ak predmet vibruje v polovici svojej dĺžky, vytvoria sa dve úplné vlny a zaznejú dva tóny: jeden vyšší ako predtým (jeho „polovičný tón“) a jeden nižší (jeho „zdvojený tón“). Tento jav sa týka všetkých nástrojov, ktoré dokážu produkovať viacero tónov v závislosti od toho, aká časť ich štruktúry je vybudená počas vibrácií – ako sú sláčikové nástroje alebo dychové nástroje ako flauta.
Základná frekvencia môže byť tiež manipulovaná pomocou techník, ako je harmónia – kde sa hrá viacero nôt súčasne na vytvorenie väčších zvukov – ako aj akordy – kde sa dve alebo viac nôt hrajú spolu v intervaloch menších ako oktávy – výsledkom sú bohatšie zvuky, ktoré sa často spoliehajú na tieto modulácie pôvodného základného tónu majú z veľkej časti svoj charakter a zmysel pre emocionalitu. Pochopením toho, ako frekvencia vytvára zvukové vlny a interaguje s inými frekvenciami, môžu hudobníci použiť tieto princípy na zostavenie silnej hudby naplnenej výrazom a emóciami, ktorá hlboko rezonuje s publikom na vedomej aj podvedomej úrovni.
Fyzika frekvencie a výšky tónu
Fyzika zvuku je založená hlavne na frekvencii a výške tónu. Frekvencia je v podstate počet, koľkokrát zvuková vlna dokončí celý cyklus za sekundu, zatiaľ čo výška je subjektívny zážitok z frekvencie, ktorú možno počuť ako nízke alebo vysoké tóny. Tieto dva pojmy sú vzájomne prepojené a základná frekvencia určuje hudobnú notu v akomkoľvek nástroji.
Základná frekvencia je akustická vlna vyžarovaná z vibrujúceho objektu, ktorá má rovnakú frekvenciu ako všetky ostatné akustické vlny generované týmto objektom, čo určuje jeho hudobnú notu. To znamená, že pre každý daný nástroj začína jeho počuteľný rozsah výšok na základnej frekvencii a pokračuje smerom nahor k frekvenciám vyššieho rádu vytvoreným podtónmi alebo harmonickými. Napríklad ideálna gitarová struna obsahuje viac harmonických, ktorých frekvencie sú násobkami jej základnej frekvencie, ako je dvojitá (druhá harmonická), trojitá (tretia harmonická) atď., až kým nakoniec nedosiahne jednu oktávu nad počiatočnou výškou.
Sila základov môže závisieť od mnohých faktorov, ako je veľkosť struny, napätie a materiál použitý na stavbu nástroja alebo typ zariadenia na spracovanie signálu používaného na jeho zosilnenie; preto treba pri vytváraní hudobných komponentov starostlivo zvážiť, aby každá nuansa bola dostatočne zreteľná bez toho, aby sa navzájom prehlušovala alebo vytvárala príliš veľa dozvukov.
Základná frekvencia v hudobných nástrojoch
Základná frekvencia je kľúčový pojem, ktorému treba porozumieť pri diskusii o akomkoľvek druhu hudobného nástroja. Je to základná frekvencia zvuku, ktorá je prítomná, keď je na nástroji hraná nota. Základná frekvencia sa môže použiť na analýzu spôsobu hrania noty a tónu a zvuku nástroja. V tomto článku si rozoberieme koncept základnej frekvencie a jej využitie v hudobných nástrojoch.
Ako sa základná frekvencia používa na identifikáciu hudobných nôt
Základnú frekvenciu používajú hudobníci na definovanie a identifikáciu hudobných nôt. Je to hlavná frekvencia periodickej zvukovej vlny a považuje sa za hlavnú vec, ktorá tvorí vlastnosti zafarbenia („textúra“ alebo kvalita tónu zvuku). Timbre sa najčastejšie spája s rôznymi nástrojmi alebo hlasmi, pretože každý z nich má svoje vlastné odlišné druhy tónov, vďaka ktorým sú rozpoznateľné, aj keď hrajú rovnakú notu.
Keď nástroj alebo hlas hrá notu, vibruje pri určitej frekvencii. Túto frekvenciu možno merať a výšku tónu možno identifikovať na základe jej polohy vo vzťahu k iným tónom. Nižšie frekvencie sú zvyčajne spojené s nižšími tónmi (nižšie výšky) a vyššie frekvencie zvyčajne zodpovedajú vyšším tónom (vyššie výšky).
Táto frekvencia meraná vo vzťahu k hudobným tónom je známa ako základná frekvencia, ktorá môže byť tiež označovaná ako „trieda výšky tónu“ alebo „základný tón“. Zjednodušene povedané, základná frekvencia nám pomáha identifikovať, akú notu niečo hrá, zatiaľ čo timbre nám hovorí, na akom nástroji alebo hlase sa to hrá.
Pri hudobnej produkcii nám základné frekvencie pomáhajú rozlíšiť medzi rôznymi nástrojmi, ktoré hrajú podobné tóny – ako napríklad vedieť, kedy viola namiesto huslí vydáva tie veľmi vysoké tóny. Identifikácia týchto melódií pomáha skladateľom vytvárať jedinečné zvuky a vylepšovať ich kompozície pri miešaní v postprodukcii. V situáciách živého vystúpenia môžu nástroje vyžadovať ladičky, ktoré merajú jedinečnú základnú charakteristiku každého nástroja, takže interpreti počas vystúpenia vždy presne trafia zamýšľaný rozsah nôt. Pochopením toho, ako nám základné frekvencie môžu pomôcť lepšie ich identifikovať pri vytváraní hudby pre živé aj štúdiové použitie, získame neoceniteľný pohľad na vytváranie rôznych melódií pre potešenie našich poslucháčov!
Ako rôzne nástroje produkujú rôzne základné frekvencie
Základná frekvencia je jedným z najdôležitejších atribútov hudobných nástrojov, pretože určuje výšku a tón hudobného zvuku. Každý nástroj produkuje svoju vlastnú jedinečnú základnú frekvenciu na základe rôznych faktorov, ako je jeho dĺžka a materiál, z ktorého je vyrobený. Pre zjednodušenie, dĺžka nástroja priamo súvisí s veľkosťou jeho zvukových vĺn.
Napríklad, keď struna na gitare brnkne, vibruje určitou rýchlosťou (v závislosti od toho, ako silno bola brnkaná), čo sa premietne do jej základnej frekvencie – v rozsahu počuteľnom pre ľudí –, čo vytvorí určité podtóny. Podobne bude zvon alebo gong vibrovať pri údere a vytvárať špecifické frekvencie súvisiace s jeho hmotnosťou alebo veľkosťou.
Veľkosť a tvar drevených dychových nástrojov tiež ovplyvňuje ich základnú frekvenciu, pretože sú to v podstate vetrom ofukované elektrónky s otvormi alebo otvormi usporiadanými pozdĺž ich povrchu, aby modulovali prúd vzduchu v nich; to im umožňuje vytvárať rôzne tóny v rámci svojho rozsahu tým, že z tohto jediného zdroja prinesú rôzne výšky tónu. Všeobecne povedané, menšie jazýčkové nástroje, ako sú flauty a klarinety, vyžadujú menej vzduchu pre silnejšie vibrácie pri vyšších frekvenciách ako väčšie nástroje, ako sú fagoty a hoboje.
Keď vezmeme do úvahy, ako dĺžka nástroja, materiálové zloženie a ďalšie charakteristiky prispievajú k vytváraniu detekovateľných frekvencií v počuteľnom rozsahu ľudí, môžeme vidieť, že rôzne hudobné nástroje majú odlišné vlastnosti, ktoré vytvárajú jedinečné zvuky, keď sú spracované do hudobného vyjadrenia – čo prispieva k nášmu bohatému chápaniu hudby. teória!
Aplikácia základnej frekvencie v hudbe
Základná frekvencia alebo prvá harmonická je kľúčovým prvkom, o ktorom musíte ako hudobník premýšľať. Je to najnižšia frekvencia periodickej zvukovej vlny a hrá zásadnú úlohu v tom, ako vnímame zvyšok harmonického radu. Ako hudobník je dôležité pochopiť, čo je základná frekvencia a ako ju možno použiť v hudbe, aby vytvoril bohatý a komplexný zvuk. Poďme preskúmať, ako aplikovať základnú frekvenciu do našej hudby.
Použitie základnej frekvencie na vytvorenie harmónie
V hudbe sú základy frekvencia, pri ktorej zvuk vytvára svoj odlišný tón. Tieto základné informácie nachádzajúce sa v hudobných prvkoch, ako je výška tónu a harmónia, pomáhajú vytvárať identitu hudby, ktorú vytvoríte. Keď skombinujete základnú frekvenciu jedného nástroja so základnou frekvenciou iného nástroja, vytvorí sa harmónia.
Ak chcete použiť základnú frekvenciu na vytvorenie harmónie, je dôležité pochopiť koncept, ktorý je za tým. Pojem „základná frekvencia“ sa vzťahuje na jedinečnú rezonanciu akejkoľvek noty alebo výšky tónu, ktorá slúži ako jej základný stavebný kameň. Pochopením jednotlivých frekvencií každého zvuku môžete identifikovať jeho špecifický charakter a potom použiť tieto informácie na zostavenie melódií, akordov alebo harmonického postupu medzi dvoma rôznymi nástrojmi alebo zvukmi.
Napríklad kombináciou dvoch zvukov (A a B), kde A je na 220 Hz a B na 440 Hz – s pomerom základnej frekvencie 2:1 – môžete vytvoriť veľké tercie intervaly medzi A a B v harmónii (za predpokladu, že oba noty dodržiavajú vzor durovej stupnice). Navyše, ak iný nástroj (C) vstúpi do mixu pri 660 Hz — s dokonalým štvrtým intervalom od B — pričom si stále zachováva svoje príslušné základné frekvencie v rovnakom pomere 2:1; medzi týmito tromi nástrojmi by sa vytvoril ešte väčší pocit súdržnosti, ak by sa hrala súčasne!
Používanie základných frekvencií v kombinácii s melódiami nám pomáha vytvárať komplexnejšie hudobné kompozície, ktoré si zachovávajú identitu špecifickú pre značku. Umožňuje nám tiež skúmať nové harmonické textúry/zvukové plochy, ktoré sa nepodobajú ničomu, čo sme doteraz počuli! Nezabudnite, že pri použití tejto metódy na vytváranie hudby; vždy začnite oboznámením sa so základnou frekvenciou (FF) každej výšky, pretože vám môže slúžiť ako plán pri vytváraní harmónií!
Použitie základnej frekvencie na vytvorenie rytmu
Základná frekvencia alebo základná frekvencia zvukovej vlny sa bežne používa v hudbe na vytváranie rytmu. Pomalšie sa pohybujúce zvukové vlny majú dlhšie vlnové dĺžky a nižšie frekvencie, zatiaľ čo rýchlejšie sa pohybujúce zvukové vlny produkujú vyššie frekvencie. Úpravou základnej frekvencie syntetizovanej zvukovej vlny môžu hudobníci efektívne manipulovať s tokom a tempom svojich skladieb.
V mnohých hudobných žánroch zodpovedajú rôzne základné frekvencie špecifickým rytmom. Elektronická tanečná hudba často využíva túto techniku prostredníctvom rýchlo kolísajúcich zvukov s vysokými základnými frekvenciami. Naopak, hip-hopové a R&B skladby často používajú nízko položené zvuky s dlhými vlnovými dĺžkami, ktoré sa pohybujú uvoľnenými rýchlosťami – tie zodpovedajú stabilným úderom bubna, ktoré poskytujú stabilný rytmický základ pre vokálne prvky.
Manipuláciou so základnou frekvenciou syntetizovanej zvukovej vlny sú hudobní umelci schopní vytvoriť jedinečné rytmy, ktoré definujú štýlovú identitu ich vlastnej kompozície. Prostredníctvom ich zámerného využitia základných frekvencií vyvinuli umelci sofistikované vzorce pre sekvenovanie, ktoré popierajú tradičné prístupy k štruktúre a dynamike v hudobnej kompozícii. Hudba produkovaná touto metódou je evokujúcim prostriedkom na vyjadrenie jedinečných myšlienok alebo príbehov.
záver
Na záver, pochopenie základnej frekvencie zvuku je jedným zo základov produkcie hudby. Bez základnej frekvencie by bolo ťažké rozoznať melódie a vytvoriť hudbu, ktorá rezonuje s ľuďmi. Pochopením pojmov s tým spojených a procesu ich hľadania môžete vytvoriť pôsobivejšiu hudbu pre svojich poslucháčov.
Zhrnutie základnej frekvencie a jej využitie v hudbe
Základná frekvencia, známa aj ako „výška“ zvuku, je jednou z hlavných zložiek používaných na vytváranie a identifikáciu hudby. Táto frekvencia je najnižším tónom nástroja. Je to počuť aj cítiť a v kombinácii s inými tónmi vytvára podtóny alebo „harmoniky“. Tieto dodatočné frekvencie rozširujú to, čo môžeme počuť v základných tónoch, a robia ich príjemnejšími pri vnímaní ľudským uchom.
V hudobných kontextoch sa základná frekvencia často používa na označenie začiatočných a koncových bodov fráz prostredníctvom harmonických zmien alebo ich umiestnením na silnejšie akcenty ako iné noty. Môže tiež zmeniť existujúce stupnice, aby sa určité intervaly zvýraznili lepšie ako iné. Správnou manipuláciou skladatelia dokážu umocniť určité emócie alebo navodiť v hudbe špecifickú atmosféru. Základy sú tiež neuveriteľne dôležité pre mnohé hudobné nástroje; sláčikové nástroje vyžadujú špecifické základné tónové výšky, aby zostali naladené, zatiaľ čo dychové nástroje ich používajú ako referenčné body pri ukladaní nôt.
Záverom, základná frekvencia je základným kameňom hudobnej kompozície a interpretácie, ktorá existuje už od staroveku. Schopnosť ovládať ho umožňuje hudobníkom ohýbať hudbu podľa svojej vôle a manipulovať s ňou emocionálne a esteticky. Pochopenie základnej frekvencie nám pomáha lepšie pochopiť, aká jemná, no zároveň pôsobivá je v širšom kontexte hudobnej teórie a štruktúry.
Som Joost Nusselder, zakladateľ spoločnosti Neaera a marketingový pracovník s obsahom, otec a rád skúšam nové vybavenie s gitarou v centre mojej vášne a spolu s mojím tímom tvorím od roku 2020 podrobné blogové články. pomôcť verným čitateľom s tipmi na nahrávanie a gitaru.
